Šampionát rýchlostných kanoistov: ako vyzerá deň na ceste k medailám

hokejistom či futbalistom by mohli závidieť. Kým tí majú na svojich šampionátoch hocikedy jeden i viac dní voľna, rýchlostné kanoisti sa spravidla nezastaví.

Príkladom nech treba oba najlepšie Česi: Martin Fuksa aj Josef Dostál absolvovali vo štvrtok dve pretekárske jazdy, len aby v piatok znovu vyrazili na inú trať, respektíve s inou posádkou - a znova sa vydali do boja o svetový úspech.

Už večer vopred vie, kedy budú musieť na trať. Vtedy sa preto plánuje program ich ďalšieho dňa. S minútovú presnosťou.

Dopoludnia

Žiadne vyspávání, budíček musí byť čoskoro. Vstáva sa viac ako tri hodiny pred štartom prvých pretekov, aby sa všetko stihlo.Trebárs vo štvrtok si Fuksa riadil budíče k pred siedmou, aby v 7.15 sedel na raňajky. Vždy si dá to isté: chlieb s medom.

Hodinu a pol pred pretekmi sa ide rozbehnúť. Hodinu pred štartom z lode vylezie, uzatvára sa do seba, koncentruje sa. Do kanoe znovu zaklekne 20 minút pred štartom. Urobí pár temp - a vyráža na trať.

Už ráno prichádzajú do akcie aj lekári. "Okolo ôsmej prichádzajú prvé športovci s rôznymi boliestky," opisuje šéflekár výpravy Michal Říha.

Po rannom závode

Priamo na kanále pretekári obedujú: zvyčajne zeleninu, cestoviny, ryžu. Záleží aj na časovom odstupe od ďalšieho závodu.Pokiaľ nie je dostatočný rozostup od popoludňajšie jazdy, musí kanoistům stačiť napríklad energetická tyčinka.

Po obede sa vracia na hotel Espresso, ktorý sa nachádza hneď vedľa kanálu Idroscalo. Ako spoľahlivý relax slúži sociálne siete, kontakt s domovom.

kanoistické nadšenec Fuksa sleduje aj vo voľných chvíľach preteky v televízii. "Alebo si pustí Kvitova, iné športy. Sleduje je stále, "líči jeho otec a tréner Peter.

Iní sa naopak dianie na kanále vo voľných chvíľach vyhýbajú. "Mám z toho nepríjemný, nervózny pocit a ten moc nepotrebujem," rozpráva Dostál. Radšej si vo chvíľach voľna pustí japonský kreslený seriál Naruto.

Iní si čítajú.Filip Dvořák, ktorý jazdí na deblkánoi s Jaroslavom radón, si priviezol v iPade životopis Boba Marleyho či slávne dielo Alchymista od Paula Coelha. "Je to aj pred preteky celkom motivačný."

V literatúre hľadá inšpiráciu aj Dostál. "Ja čítam životopis paralympionika Jiřího Ježka. Motivuje ma to aj do výkonov tu v Miláne, "vykladá.

Nie každého ale láka zapojiť hlavu. "Ja som vypol. Maximálne hrám hry na iPhone, "hovorí Radoň.

Popol udní

Fuksa sa každú chvíľu pýta:" Koľko je hodín? " stráži si, aby sa držal harmonogramu. Pred semifinálovú jazdou spravidla absolvuje masáž s bylinkovými prípravkami. Hodinu a pol pred pretekmi znovu mieri na kanál.

Popoludňajší program končí okolo 16. až 17. hodiny.Potom sa pretekári ešte idú vyjazdiť, niekto porozprávajú s novinármi, iní už mieri na hotel.

Na ňom najprv príde večere. Zvyčajne je menu podobné ako u obeda, len Dostál s úsmevom opisuje: "Mne zachutili zákusky, piškóty pomatlané nejakým pudingom s ovocím. Tvorí väčšinu mojej večere. "

Večer

Po jedle prichádza znovu čas lekárov, fyzioterapeutov, masérov. V stiesnenom milánskom hoteli však majú zložitejšie podmienky. Najprv masírovali kanoistov na chodbách, to im však vedenie hotela neskôr zakázalo.

"Asi si niekto sťažoval," hovorí masér Františe k Noll. "Väčšina ľudí to brala v pohode, smiala sa tomu, keď nás na chodbách videla. Ale jeden hosť sa mi zdal od začiatku podozrivý.A dvadsať minút potom, čo som ho stretol, prišiel zástupca hotela, že musíme preč. "

A tak teraz chodí po dvojlôžkových izbách, ktoré sa stávajú jeho pracoviskom.

Vedľa masáže je večer opäť chvíľou na relax. Dostál hrá šach alebo stolný futbal, jeho kolega zo štvorkajaku Lukáš Trafil si kráti chvíľu u hry Hľadanie mín na počítači.

Okolo pol desiatej začínajú kanoisti pomaly mieriť do postele. Spáč Fuksa zaspí rýchlo, ďalší bojujú s nervami. "Mne to raz trvalo do jedenástich," priznal Daniel Havel, ďalší člen štvorkajaku.

Niet divu: každý nabitý deň im ide v Miláne o veľa.